Viete prečo sa psy pri stretnutí oňuchávajú?
Pretože keby vedeli hovoriť, povedali by si: „Dobrý deň ja som Ajax.“, „Teší ma, som Brok.“ A bolo by to. O psej reči zatiaľ veľa nevieme, zjavné však je, že psy dávajú pri vzájomnom styku prednosť overovaniu totožnosti cestou organoleptickou, teda zmyslami ako je čuch, prípadne chuť. Robia to vlastne rovnako ako znalci vína, ktorí hoci si na víne mohli prečítať, že ide o Rosé d’Anjou, ročník 1976, ale radšej sa presvedčia svojím nosom a jazykom. U cicavcov nie je ten postup výsadou len psov (alebo ľudí), ale prvým prejavom pri vzájomnom styku väčšiny cicavcov je dôkladná čuchová kontrola. Tá totiž mnohokrát prezradí viac, ako by sme vypustili z úst. Pre psa je čuch vodiacim zmyslom pri získavaní potravy, v prírode teda pri love, pri ochrane pred nepriateľom, ale aj pri rozmnožovaní a ostatných základných životných prejavoch a činnostiach. Okrem typického druhového pachu dokáže pes celkom bezpečne rozlíšiť aj pach osobitý, a v ňom dokonca aj zmeny duševného stavu, napríklad strach alebo nervozitu, pri ktorých jedinec (a človek tiež), začne samočinne a neovplyvniteľne vydávať typický pach. Pred psom jednoducho nič neutajíte, jeho nos mu prezradí nielen párky ukryté v taške, ale aj to, že osoba, na ktorú sa tak zdvorilo usmievate, sa vám v skutočnosti ani trochu nepáči.