Viete prečo pes neznáša upretý pohľad do očí?
Môj znáša, myslia si mnohí. Ide však väčšinou o vzácne chvíľky, keď si pes sadne k našim nohám a hypnoticky sa z nás snaží skutočne upretým pohľadom vymámiť kúsoček salámy alebo mäska. Vtedy áno. Keď však uchmatne zo stola čo mu nepatrí, vtedy určite nie. A netreba zachádzať do krajností. Upretý pohľad zneistí aj kľudne ležiaceho a odpočívajúceho psa s tým najčistejším svedomím. Pes to jednoducho mená rád, o cudzích ani nehovoriac. Ľudia sa navzájom dorozumievajú rečou, ako aj ďalšími výrazovými prostriedkami – mimikou tváre, podaním ruky alebo hrozbou päsťou. Psy zostali pri vonkajších a celkom jednoznačných prostriedkoch, akými sú postoj celého tela, krčenie, líhanie si na chrbát, vrtenie chvostom, mimika, obnažovanie zubov. Pes síce nie je príliš zvyknutý prijímať takého signály od človeka, sám sa ale tak nemu chová. Pri stretnutí s vodcom svorky sa snaží prejaviť podriadenosť obliznutím nosa. Spravíme však to isté nášmu psovi, vyvedieme ho tým zrejme z miery. Vyceríte však na neho pri hre zuby, urobí to isté. Pes síce vie, že ide o hru a je si vedomí svojho podriadeného postavenia, ale na výzvu reaguje výzvou, na varovný signál vlastnou pripravenosťou. Rovnakou výzvou je pre neho aj upretý pohľad očí. Reagovať naň môže dvomi spôsobmi: sklopením očí ako potvrdením podriadenosti, alebo útokom. Hlboké, dlhé pohľady si teda ponechajte radšej na iné príležitosti.