Viete prečo pes niekedy vyvráti zjedenú potravu a potom ju znova zje?
Nie je to otázka pre útlocitných, nesmieme sa ale na ňu dívať ľudskými očami. Už na základnej škole sme sa učili, že holub má hrvoľ k tomu, aby si tam mohol nazbierať semená do zásoby, rozmočiť ich a zmäkčiť, a z tohto miesta potom nakŕmiť mladé mliekovitou kašou. Pes samozrejme žiadny hrvoľ nemá, musel si teda v minulosti poradiť ináč. Lov nikdy nebol jednoduchý aj preto, že o korisť bolo veľa záujemcov. Šlo teda hlavne o tom, uchmatnúť čo najväčší diel a nestať sa pri tom korisťou väčšieho dravca. Na dlhú hostinu nikdy nebol čas. Tú si mohol dopriať len taký lev a len ten mohol v kľude oberať rebierka ulovenej antilopy. Pes do seba musel naládovať čo najviac a rýchlo zmiznúť. Domov, do kľudu, alebo k mladým. Niet sa čo čudovať, že nemal čas požuť mäso a že mu nebolo po dobehu najlepšie. Ak teda nemal mladé, vyklopil svoju korisť niekde v ústraní a až tam ju v kľude a pomaly zjedol. Fena týmto spôsobom donášala potravu mláďatám, dokonca už čiastočne natrávenú. Hltavý spôsob jedenia zostal psom dodnes, a popri usporiadaní chrupu, ktorý nie je prispôsobený na dôkladné prežúvanie, je tu aj podvedomé náhlenie. Nie každé zvracanie psa je však spôsobené rýchlym zožratím večere, takže majiteľ by ho nikdy nemal prejsť bez povšimnutia. Rovnaký pôvod má aj zvyk zahrabávať si kosti alebo časť potravy na neskôr, na horšie časy.