Stretnutie priateľov Írskych vlkodavov a nielen ich
Ako každý rok, tak aj tento rok som sa rozhodla zorganizovať stretnutie priateľov írskych vlkodavov, pretože sa stretávame iba na výstavách, kde toho veľa nestíhame. Len tento rok som to trochu chcela obohatiť a pozvať na naše stretnutie Rudolfa Desenského z Čiech. Tak som vo februári oslovila Rudolfa Desenského, či by bol ochotný prísť a on súhlasil. Začal sa teda pre mňa kolotoč – vybaviť ubytovanie, rozposlať pozvánky a zosúladiť všetky náležitosti. Keďže máme všetci priateľov nielen s írskymi vlkodavmi, tak som pozvala aj ich. Ubytovanie som dohodla s Jožkom Naštickým v jeho rekreačnom stredisku Jonaq na Duchonke, pretože je psíčkar a naklonený k všetkým ľuďom, ktorí psov chovajú. Jeho rekreačné stredisko je na super mieste, ktoré je ohradené, chatky sú veľmi dobre zariadené a Jožko je veľmi ochotný splniť nám rôznorodé požiadavky. Nastal deň nášho stretnutia 4.9 a pomaly sa začali schádzať ľudia z celého Slovenska. Trochu nám počasie neprialo, ale nám to nevadilo. Po zoznamovaní sme si posadali okolo stolov a nastala ako vždy debata okolo psov. O čom inom však? Debata aj s dodržaním pitného režimu trvala do ranných hodín, kedy sme sa pobrali všetci spať. Ráno bolo preto na jednej strane kruté, ale na druhej strane veľmi krásne, lebo po piatkovom daždi sa ukázalo konečne slniečko. Všetci venčili psíkov a ja som opäť vítala ľudí, ktorí nestihli v piatok prísť, keď sa konečne objavil aj Rudolf Desenský so známou a aj s dvoma psíkmi. Uvítali sme ho a mohla začať debata o problémoch výchovy psov. Zo začiatku boli otázky dosť váhavé a mala som pocit, že sa Rudolf Desenský už aj nudí, keď sme mu navrhli nech nám ukáže ako zvládnuť dvoch dominantných psov. Mali sme aj kandidátov a to môjho psa Chandler Surycan a pes Pavlíny Polčícovej Agan z Vahanskej smečky. Nasadili sme košíky a išli na to. Priznám sa, že som tŕpla ako to dopadne. Netŕpla som len ja, ale aj Pavlína. No a to sme nemali robiť. Rudolf Desenský nám hneď povedal, že robíme chybu, keď už my ideme do toho s tým pocitom, že čo bude a čo sa stane. Tak sme sa začali pokúšať správať normálne, aby to naši psi cítili. Najskôr si jeden oňuchal odzadu druhého a naopak. Keď to bolo ok, tak sme ich postavili vedľa seba a Rudolf Desenský bol medzi nimi. Všetko sa dialo s uvoľnenými vodítkami. Všetci sme boli prekvapení, že to funguje. Záver je taký, že naši psi sú síce dominantní, ale k šarvátkam medzi nimi dopomáhame naším strachom. Medzitým prichádzali ostatní, ktorí sa chceli stretnúť s nami a zároveň aj s Rudolfom Desenským. Nastal okamih, keď sučka Aja našej kamarátky Petry zbadala veľkých psov a dostala hysterický záchvat a vyvliekla sa jej z postroja. Vtedy nastúpil opäť Rudolf Desenský a Aju položil na svojho psa, ktorý ležal. Aja sa celá triasla, ale sedela. Po chvíľke ju preložil na vlkodavku Brave a takto sa to dialo cca polhodinku. Aja sa úplne ukľudnila a už absolvovala návštevu bez hysterických výstupov. Čo sa týka našej výchovy psov, nám Rudolf Desenský povedal, že robíme jednu veľkú chybu a to v privolávačke. Všetko sa odvíja od nej. Na čo nám je, keď pes vie sadnúť alebo ľahnúť, keď si ho nevieme privolať. Myslím si, že možno viacerí po tomto víkende začali drilovať privolávačku. Rudolf Desenský vytiahol kryštály a postupne naprával čakry tým psíkom, ktorí to potrebovali. Medzi týmito aktivitami sa dovaril guláš, ktorý uvaril Janko Polčíc, takže sa všetci zúčastnení posilnili gulášom. Ďakujem aj všetkým ženám, ktoré sa podieľali na príprave guláša a ktoré usilovne krájali cibuľu, mäso (ktorého bolo dosť a až 3 druhy) a zemiaky. Keďže nám zostalo ešte dosť mäsa a aj zemiakov, tak sme sa rozhodli uvariť aj druhý guláš, lebo prvý sa zjedol a Janko bol ochotný stráviť zbytok popoludnia opäť pri guláši. Za čo sme mu vďační. Postaral sa o naše žalúdky. Janka Dragúňová na druhej strane upravovala srsť každému vlkodavovi, ktorý nebol trimovaný. Ona je tým posadnutá, takže sme ju nechali v tom. Rudolf Desenský vytiahol projektor, že nám popremieta zábery zo života jeho psov, ale nastal problém, keď sa nám ho nepodarilo spustiť, ale Richard Gräczer ochotne zašiel za Jožkom Naštickým a našli kábel, ktorý to vyriešil. Prebehlo premietanie, ktoré sa ľuďom páčilo. Po premietaní sa Rudolf Desenský aj so známou rozlúčili, keďže už sa stmievalo a museli ísť nachovať psov. Keď nás opustili, tak sme si urobili vatru, kde sme prebrali všetky dojmy a kde sme pokračovali opäť do ranných hodín. Ráno nastal čas balenia a rozlúčky, ktorá bola veľmi ťažká, pretože to bol krásny víkend s nádhernými ľuďmi a so vzrušujúcimi zážitkami. Rodina Ráczikovcov dala vyrobiť super tričká s vlkodavmi a s dátumom stretnutia, za čo im ďakujeme a budeme pokračovať na budúci rok v tradícii, pretože budúci rok bude už piaty ročník, tak každý zúčastnený dostane jedno tričko s týmto motívom.
Ja osobne ďakujem všetkým zúčastneným za ich účasť a to menovite: mojej mame Janke Holbovej, môjmu priateľovi Andrejovi Šebestovi, Beate Spiegelovej, Janke Dragúňovej, Danke Muckovej, rodine Polčícovej, rodine Gräczer, rodine Ráczikovej, rodine Ťaptíkovej, rodine Valkovcov, Katke Merašickej, Zuzke Merašickej a jej priateľovi Jurajovi Chudému, Marcelke Hanesovej, Mirke Lobotkovej, Petre Pazallovej, Tatiane Kukučkovej, Bartalovej Erike a Ivanovi, rodine Veselej a hlavne ďakujem Jožkovi Naštickému, že nám dovolí organizovať tieto stretnutia na jeho pozemku. No a ďalšie veľké ďakujem je pre Rudolfa Desenského, že si našiel čas a navštívil nás. Za tých, ktorí sa zúčastnili, tak ďakujeme aj rodine Karásekovcov a tým, ktorí sa chceli zúčastniť, ale nemohli, prajem, aby im to na budúci rok vyšlo a aby absolvovali piaty jubilejný ročník, na ktorí sa už teraz všetci tešíme.
Autor: Martina Holbová
kennel Erdor Iris