Viete prečo pes šteká bezdôvodne na cudzích ľudí,
len čo vyrazí z domu na prechádzku? Určite ste to už zažili. Či už ako vlastníci psa, alebo ako obeť na chodníku. Pootvoria sa vchodové dvere, vzniknutou škárou sa prederie pes a bez ohľadu na svoju veľkosť (skôr čím menší, tým prudší) vyrúti sa na človeka v dohľade, ako keby sa naňho chystal už pekne dávno a konečne ho dostal pod ruku. Márne sa ospravedlňujeme, márne vysvetľujeme, že to tak nemyslel. Neveria nám, aj keď pes už neďaleko oňucháva stĺpy a jeho vydesená obeť ho už ani náhodou nezaujíma. Čo ho to napadlo? Krútia hlavou majitelia. Čo je to za zloducha? Rozčuľujú sa poškodení. Lenže nič ho nenapadlo, nie je to ani zloduch. Samozrejme ak nejde (a výnimočne) o psa neurotického, trpiaceho skutočnou duševnou psou poruchou, prejavujúcou sa bezúčelným a bezdôvodným prenasledovaním cudzích osôb alebo automobilov, čo býva dôsledkom nesprávnej výchovy a zlých skúseností, alebo ak nejde (tiež výnimočne) o psa skutočne agresívneho, je všetko normálne a v poriadku. Aspoň čo sa týka psa. Jeho skutočne len zdanlivý útok nie je prejavom hnevu alebo agresie, ale len výbuchom nahromadenej energie, dávky pohybu a sily, ktoré musia zo psa von. To niekedy – asi tak v puberte – postihne aj ľudí, neskôr si potajme alebo tam, kde nás nikto nevidí, poskočíme či už v duši alebo aj na ulici. Pes samozrejme proti náhodnému chodcovi nič nemá. Chvíľkové skratové konane ešte neznamená, že je blázon. Naopak, nevie ako vyjadriť radosť zo života, z voľnosti, z pohybu. Toto však vykladajte človeku na pokraji infarktu. Takže s tým radšej počítajte a radšej vychádzajte z domu so psom na vodidle.