Ide zrejme o taký istý nutkavý a neodolateľný prežitok, ktorý núti psa, aby po vyprázdnení sa v parku alebo kdekoľvek v prírode
urobil dva tri kroky a prudkým hrabaním zadných končatín rozvíril okolo seba lístie a hlinu, aby čo najviac rozšíril a zvýraznil
svoj pach. Dnes už prakticky bez významu, aj keď v minulosti to určite bola súčasť značkovania teritória. Taktiež spať chodí pes väčšinou
do pelechu, do kresla a na svoju obľúbenú dečku alebo posteľ, teda na miesta, kde netrčí uschnutá tráva, ani nie je treba urovnať vetvičky
alebo vyhnať spiaceho hada. Ale zvyk je zvyk, takže každá deka sa musí najprv prestlať a riadne pokrčiť, a aj na holej rovine je lepšie
trikrát sa otočiť dokola. Istota je istota. |